LITERA ZÁKONA UBÍJA(1)

Čokoľvek sa stane, celý čas sa modli a jedno pros „Pane, odpusť“.

Nauč svoj jazyk hovoriť „Odpusť mi“ a nasťahuje sa do teba pokora.

     Raz som sa opýtal jedného človeka: „Kto si? Vojak Christov alebo vojak zlého? Či vieš, že aj zlý má svojich vojakov?“ Kresťan nesmie byť fanatikom. Kresťan musí mať lásku k všetkým ľuďom. Kto neuvážene hádže slovami, a hoci aj správnymi, ten zle robí. Poznal som jedného spisovateľa. Bol to veľmi zbožný človek, ale so svetskými ľuďmi rozprával hrubo, čo ich zraňovalo do hĺbky duše a poriadne to nimi zamávalo. Raz mi povedal: „Na jednom stretnutí som istej pani povedal to a to“. Samozrejme, povedal jej to tak, že ju zmrzačil. Pred všetkými ju urazil. „Počuj, povedal som mu, ty na ľudí hádžeš zlaté vence s diamantmi, avšak, spôsobom akým to robíš im prebíjaš hlavy, a nie len slabé ale aj silné“. Spamätajte sa, nebudeme predsa “nekresťansky“ porážať ľudí kameňmi. Kto pred druhými odsudzuje zhrešiaceho alebo zaujato hovorí o nejakom človeku, ten je hnaný nie Duchom Božím, ale iným. Cirkev pôsobí prostredníctvom lásky, a nie tak, ako zákonníci. Cirkev na všetko pozerá s trpezlivosťou a každému sa snaží pomôcť, čokoľvek by bol vykonal, akýmkoľvek hriešnikom by bol.

     Vidím, že niektorým je vlastná zvláštna logika. Majú zbožnosť, to je dobré, majú sklony k dobru, aj to je dobré, no nevyhnutné je ešte aj duchovné uvažovanie a šírka, aby sa sprievodkyňou zbožnosti nestala úzkoprsosť, aby sa nestali tak tvrdohlaví a svojhlaví, žeby sa na ich hlavách dalo drevo kálať. Základ spočíva v tom, aby mal človek správny duchovný stav, duchovné uvažovanie. Inač bude stáť na “litere zákona“, a “litera zákona ubíja“. Ten, kto má pokoru, nikdy zo seba nerobí učiteľa, každého vypočuje, a keď sa opýtajú na jeho názor, hovorí pokorne. Nikdy nepovie “ja“, ale “myseľ mi hovorí“ a “otcovia povedali“, čiže hovorí ako učeník. Ten, kto si myslí, že je spôsobilý naprávať iných, má veľa egoizmu.

(1) Год души, Православный календар с чтением на каждый день 2016, Издательство КАМНО, Кишинев 2015, s. 170-171.